Základné informácie o EZR

V prebiehajúcej transformácii sveta práce poháňanej environmentálnou, ekonomickou a sociálnou udržateľnosťou môže výrazné zapojenie pracovníkov a ich zástupcov na všetkých úrovniach do prognóz a riadenia zmien pomôcť znížiť stratu pracovných miest, udržať zamestnanosť, zlepšiť konkurencieschopnosť a zmierniť dopady na sociálne ochranné systémy a súvisiace náklady na prispôsobenie. Európske zamestnanecké rady (EZR), informačné a konzultačné orgány zastupujúce zamestnancov so sídlom v EÚ v nadnárodných podnikoch, ktorých pravidlá sú stanovené v Smernici o Európskych zamestnaneckých radách 2009/38/ES1 (ďalej len „prepracovaná smernica“), sú dôležitou súčasťou rozsiahleho politického rámca pre sociálny dialóg.

Právo na informácie a konzultácie definuje Charta základných práv EÚ z roku 2000 (článok 27). Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) podporuje aj sociálny dialóg medzi manažmentom a zamestnancami (článok 151) a uznáva úlohu sociálnych partnerov (článok 152).

EZR sú orgány, ktoré zastupujú zamestnancov so sídlom v EÚ v rámci nadnárodných podnikov. Prostredníctvom nich by mali byť zamestnanci podnikov alebo skupín podnikov pôsobiacich v dvoch alebo viacerých členských štátoch informovaní a konzultáciách o nadnárodných otázkach, ktoré sa ich týkajú.

EZR zohrávajú dôležitú úlohu pri zosúlaďovaní hospodárskych a sociálnych cieľov v rámci jednotného trhu, najmä v meniacom sa svete práce. EZR vytvárajú prepojenie medzi zamestnancami toho istého podniku alebo skupiny podnikov v rôznych členských štátoch a poskytujú štruktúru, ktorá umožňuje efektívny dialóg medzi ústredným vedením podnikov a zástupcami zamestnancov v rámci týchto subjektov.

Cieľom zákona EÚ o EZR je preklenúť priepasť medzi čoraz viac nadnárodným podnikovým rozhodovaním a národne definovanými a obmedzenými právami pracovníkov na informácie a konzultácie. Keď sa rozhodnutia podnikov prijímajú na nadnárodnej úrovni, vnútroštátny systém informácií a konzultácií neumožňuje zamestnancom v rôznych členských štátoch spoločne organizovať vstupy a vyjadrovať svoje názory alebo obavy týkajúce sa týchto nadnárodných otázok.

EZR podporuje spoločné chápanie nadnárodných výziev, ktorým čelia veľké nadnárodné podniky, a zapojenie zamestnancov do rozhodovacieho procesu s cieľom výmeny možných riešení, zjednodušenia ich implementácie a zvyšovania vplyvu strategických rozhodnutí zo strany zamestnávateľa.

Podľa dostupných údajov z roku 2021, 3676 nadnárodných podnikov pôsobiacich v Európskom hospodárskom priestore (EHP) predstavovalo podnik alebo skupinu podnikov v rozsahu pôsobnosti Smernice, ktoré v EHP zamestnávali takmer 30 miliónov pracovníkov.  V približne 1000 podnikoch pôsobí 55 európskych zamestnaneckých rád alebo dohôd o nadnárodnom informovaní a konzultáciách dohodnutých medzi zástupcami zamestnancov a ústredným vedením^[1].

Počet podnikov s EZR je v posledných desaťročiach relatívne stabilný. Miera pokrytia a celkový počet EZR sa od úprav výrazne nezmenil, pričom novozaložené EZR nahradili tie, ktoré boli zrušené, najmä v dôsledku reštrukturalizácie (fúzie).

V súčasnosti existuje vo veľkých nadnárodných podnikoch niekoľko typov dohôd o informáciách a konzultáciách:

– Dohody spred roku 1996 (“dobrovoľné dohody”): podniky s týmito dohodami nepodliehajú Smernici. Keď ich strany po skončení ich platnosti spoločne obnovia alebo zrevidujú, tieto dohody stále nepodliehajú Smernici z roku 1994 (alebo zmenenej a doplnenej Smernici);

– dohody podpísané alebo revidované počas obdobia transpozície od roku 2009 do roku 2011: podniky s týmito dohodami podliehajú pravidlám, ktoré platili v čase podpisu/revidovania dohôd (t. j. pravidlám uvedeným v zákone, ktorým sa transponuje Smernica z roku 1994). Keď ich zmluvné strany následne obnovia alebo zrevidujú, tieto dohody stále nepodliehajú zmenenej a doplnenej Smernici);

– dohody uzatvorené v súlade so Smernicou z roku 1994 alebo Smernicou z roku 2009 (a ktoré nie sú revidované počas obdobia transpozície od roku 2009 do roku 2011) alebo v súlade so Smernicou z roku 2009: Podniky s týmito dohodami podliehajú upravenej a doplnenej Smernici.

– informačné a konzultačné postupy: namiesto EZR môžu strany zaviesť informačný a konzultačný postup podľa článku 6 ods. 3 upravenej Smernice.

EZR možno založiť v podnikoch v rámci jurisdikcie členského štátu EÚ/EHP, aj keď sa sídlo podniku nachádza mimo EÚ. Najväčší počet EZR sa nachádza v nadnárodných podnikoch so sídlom v Spojených štátoch amerických (170), Nemecku (124), Francúzsku (102), Spojenom kráľovstve (92), Švédsku (69), Holandsku (58), Švajčiarsku (48). ), Taliansko (38), Fínsko (37), Belgicko (36), Japonsko (31).

Podľa odvetvia činnosti sa väčšina EZR sústreďuje vo veľkých nadnárodných podnikoch z oblasti kovospracujúceho, chemického priemyslu a služieb.

V každom prípade, EZR nie sú rovnomerne rozdelené vo všetkých sektoroch. Podľa Európskeho odborového inštitútu[2] hlavným dôvodom rozdielov v počte EZR medzi sektormi sú ich odlišné charakteristiky, t. j.

• veľkosť podniku
• podniky, ktoré pôsobia v lokalitách s vysokou koncentráciou zamestnancov (továrne alebo výrobné prevádzky), uľahčujú organizáciu pracovníkov;
• sektorové podniky, kde je pracovná sila rozložená v rôznych krajinách (napr. stavebníctvo alebo doprava), a kde je ťažšie zaviesť EZR.

Celkové ročné náklady na prevádzku EZR závisia od štruktúry EZR a počtu realizovaných stretnutí. Tieto náklady sa často zvyšujú, keď prebieha rozsiahla reštrukturalizácia, keďže sa zvyšuje intenzita práce EZR. V hodnotení Komisie z roku 2018 stanovené sú odhady nákladov na prevádzku EZR v súlade s novelizovanou Smernicou: fixné náklady len na prevádzku EZR s priemernými ročnými prevádzkovými nákladmi vo výške 160 900 eur. Ak sa zohľadnia nielen fixné náklady, ale aj výdavky súvisiace s časom, ktorý zamestnanci strávia aktivitami súvisiacimi s EZR, priemerné celkové náklady upravenej EZR za rok predstavujú 240 000 EUR alebo 0,009 % z obratu priemerného podniku s EZR^[3].

---

^[1] Databáza EZR Európskeho odborového inštitútu (ETUI)

[2] De Spiegelaere S.; Jadodzinski R. (ETUI) (2015) Európske zamestnanecké rady i rady zamestnancov SE 2015, Fakty & Číslo

^[3] SWD (2018) 187 konečný, str. 37. – PRACOVNÝ DOKUMENT KOMISIE