Príklady praxe národných súdov v súvislosti s EZR
Súdnemu dvoru doteraz nebol predložený žiadny prípad súvisiaci so Smernicou. Na národnej úrovni súdne spory súvisiace s EZR sú zriedkavé a skôr sa sústreďujú na jurisdikciu keď ide o väčší počet nadnárodných podnikov s EZR. Od roku 1997 do začiatku roku 2023, ETUI identifikovala celkovo 160 vnútroštátnych súdnych prípadov súvisiacich s EZR. Niektoré z týchto vnútroštátnych prípadov naznačujú existenciu právnej neistoty, ktorá môže ohroziť správnu implementáciu Smernice.
INICIÁTOR PROBÉMU: “NEDOSTATOČNE EFEKTÍVNE I ÚČINNE BUDOVANÉ EZR A RODOVÁ ROVNOSŤ “
V roku 2016 Súd pre riešenie pracovných sporov (Arbeitsgericht) v Berlíne (prvostupňový súd) rozhodol, že EZR bol zriadený po tom, čo vedenie nezvolalo ustanovujúcu schôdzu do 6 mesiacov od podania žiadosti. Podľa vnútroštátneho súdu: „[a] k odmietnutiu môže dôjsť aj vtedy, ak sa v dôsledku omeškania ústredného vedenia neuskutočnilo ustanovujúce zasadnutie osobitného vyjednávacieho orgánu do šiestich mesiacov od podania žiadosti alebo ak informácie potrebné na vytvorenie osobitného vyjednávacieho orgánu sa neustále odmietajú v súlade s § 5 Skupiny podnikových zdrojov pre zamestnancov (EBRG – European Business Resource Group)“[1]
INICIÁTOR PROBLÉMU: „PREKÁŽKY V EFEKTÍVNEJ PRÁCI EZR“
Právna neistota týkajúca sa koncepcie nadnárodných otázok
V rozhodnutí z 27. novembra 2018 v rámci predbežného konania Krajský súd v Rotterdame[2] („Rechtbank Rotterdam“) zvažoval, či musí byť EZR so sídlom v Holandsku informovaná a konzultovaná o možnom zatvorení a zrušení dvoch obchodných prevádzok v Španielsku. Na základe koncepcie pojmu „nadnárodné otázky“ v súlade so Smernicou 2009/38/ES holandský súd konštatoval, že na účely rozhodnutia v dočasnom konaní je dostatočne prijateľné, aby sa táto otázka považovala za nadnárodnú. Súd vzal do úvahy, že zatvorenie a zrušenie prevádzok by spôsobilo prepustenie približne 20 % európskej pracovnej sily príslušného podniku čo by mohlo mať negatívny vplyv na činnosť jej obchodných prevádzok v druhých členských štátoch.
Vo francúzskom prípade[3] EZR so sídlom vo Francúzsku namietala, že ústredné vedenie ju neinformovalo a nekonzultovalo o svojom rozhodnutí požiadať o splatenie úveru, ktorý mal byť poskytnutý na podporu stratového francúzskeho dcérskeho podniku. Hoci EZR tvrdila, že rozhodnutie sa musí posudzovať v širšom kontexte stratégie podniku zahŕňajúcej zatvorenia rôznych dcérskych podnikov, vnútroštátny súd usúdil, že všetky skutočnosti v tejto veci sa vzťahujú na francúzske územie, a preto nepožiadal o informácie a konzultácie na nadnárodnej úrovni.
Definícia „nadnárodných záležitostí“ v článku 1 ods. 4 smernice bola tiež interpretovaná vo svetle preambuly 15 a 16 v nedávnom rozsudku odvolacieho súdu v Anglicku a Walese[4]. Súdny dvor čelil otázke, či je možné technologické prepúšťanie navrhované v dvoch samostatných členských štátoch považovať za nadnárodnú otázku napriek skutočnosti, že boli formulované oddelene vo svetle nesúvisiacich vnútroštátnych okolností. Zastával názor, že na to, aby bol prípad považovaný za nadnárodný, nestačí, že sa dva problémy/rozhodnutia odohrali v rámci podniku v dvoch krajinách približne v rovnakom čase, avšak musí medzi nimi existovať určitá objektívna faktická súvislosť. Žiadosť o (mimoriadne) zasadnutie EZR v prípade neexistencie takejto súvislosti by spôsobila, že táto by stratila zmysel keďže neexistujú žiadne (potenciálne) vplyvy akéhokoľvek druhu na podnik v každej z uvedených dvoch rôznych krajín.
Odvolací súd dotkol sa limitovaného rozsahu pôsobnosti, ktorý má zaručiť informovanie a rokovania s EZR, v súlade s článkom 1 ods. 3 a 4 a preambulami 15 a 16 Smernice, a ktorý má zabezpečiť, že informovanie a konzultácie sa majú uskutočniť na príslušnej úrovni vedenia a zastúpenia vzhľadom na diskutovanú tému. Aby sa dosiahlo nevyhnutné vymedzenie, jurisdikcia a rozsah pôsobnosti EZR sú rozličné a odlišné od vnútroštátnych zastupiteľských orgánov.
Nedostatočné zdroje EZR
V rozsudku týkajúcom sa EZR fungujúceho v súlade s požiadavkami závislých osôb v Rakúsku, Vyšší krajinský súd vo Viedni (Oberlandesgericht Wien) potvrdil, že takýto EZR si môže vybrať nezávislého odborníka podľa vlastného výberu a nie je nútený znižovať náklady, ktoré má znášať ústredné vedenie podniku tým, že sa prednostne obráti na odborníkov poskytovaných odborovými zväzmi alebo štatutárnym zastupiteľským orgánom, pokiaľ služby a náklady odborníkov legitímne súvisia s činnosťou EZR[5]. Vyšší krajinský súd tiež zistil, že odmeny za odborné právne poradenstvo, ktoré by malo hradiť ústredné vedenie podniku, nie sú obmedzené na zákonom stanovené tarify advokátskych taríf.
V roku 2019, Centrálna arbitrážna komisia (CAC) Spojeného kráľovstva rozhodla, že zamestnávateľ by mal zaplatiť súdne trovy, ktoré vznikli v súvislosti s konaním.[6]Rozhodnutie potvrdil aj Odvolací tribunál pre riešenie pracovných sporov, ktorý konštatoval, že prístup ústredného vedenia podniku „nevyhnutne mal za následok odchod buď jednotlivých členov EZR, ktorí podnikli primerané kroky na začatie konania pred Ústrednou arbitrážnou komisiou, resp. odchod vybraných odborníkov v dôsledku nespravodlivého finančného rizika: nebol to ospravedlniteľný prístup, najmä nie zo strany tak významnej organizácie, ktorá nepochybne mala prístup k právnej pomoci a ktorú by sama využila v súvislosti s konaním pred Ústrednou arbitrážnou komisiou.“ [7]
Neúmerne uložená dôvera môže vytvárať prekážky pre účinné informovanie a konzultácie
V rozhodnutí z 12. februára 2018[8] Centrálna arbitrážna komisia Spojeného kráľovstva definovala, že „samozrejmý postoj zamestnávateľa bol (a) nezverejniť a (b) klasifikovať ako dôverné všetko, čo považuje za potrebné zverejniť, aby splnil minimálne zákonné povinnosti. To je v rozpore so závažnosťou a zámerom Smernice i (Nariadenia Spojeného kráľovstva o nadnárodných informáciách a konzultáciách so zamestnancami z roku 1999), podľa ktorej by sa príslušné informácie mali poskytovať EZR s dostupnými zárukami tam, kde je objektívne opodstatnené, a vedenie tvrdí, že ich zverejnenie by poškodilo alebo vážne poškodilo sám podnik“.
INICIÁTOR PROBLÉMU: „NEDOSTATKY PRI IMPLEMENTÁCII SMERNICE“
Neefektívne pokuty/sankcie za nedodržiavanie v niektorých členských štátoch
Vo svojom rozhodnutí z roku 2020[9] francúzsky Cour de Cassation potvrdil pozastavenie činnosti podniku na základe porušenia práva EZR na informácie a konzultácie.
Véolia Environnement a SA Engie predložili odvolaciemu súdu v Paríži žiadosť o zrušenie predbežných opatrení vo forme pozastavenia prevádzky uložených v predchádzajúcich konaniach, kým nebudú informované a konzultované comité social et économique, niekoľko obchodných jednotiek SUEZ, akvizície akcií SUEZ, ktoré vlastní Angie. EZR jednej obchodnej prevádzky SUEZ dobrovoľne zasiahla. Súd zamietol odvolanie a vyhlásil dobrovoľnú intervenciu EZR za prípustnú s cieľom preukázať existenciu zjavne nezákonného obťažovania a tým zabrániť bezprostredne hroziacej škode.
V súdnom konaní na prvom a druhom stupni v roku 2018[10] nemecké pracovné súdy zamietli žiadosť EZR o vydanie súdneho zákazu na základe toho, že vedenie nesplnilo konzultačné povinnosti. Súdy uviedli, že ani vnútroštátne právo, ani smernica nestanovujú zákaz. […]
Podľa prevládajúceho výkladu zákona sú práva Európskej zamestnaneckej rady namiesto toho zaručené ustanoveniami o správnych sankciách z odseku 45 skupiny Skupiny podnikových zdrojov pre zamestnancov (Employee Business Resource Group – EBRG) […] a možnosťou o výkone práva na informácie a prerokovanie prostredníctvom opravných prostriedkov pred súdom pre pracovné záležitosti, ako aj prostredníctvom dočasného príkazu. […].
Proti vydaniu súdneho príkazu podľa súdu svedčí aj legislatívna história EBRG, keďže zodpovedajúca žiadosť o súdny príkaz bola v legislatívnom procese výslovne zamietnutá v prípade nezúčastnených [t. j. miera nerozhodnosti] mier.
Neexistuje teda žiadna právna medzera, podľa súdu, ktorý tiež poznamenal, že účastníci konania sa zdržali súhlasu s takýmto zákazom, keďže si boli vedomí právnej situácie, o ktorú ide vo vnútroštátnom práve a napriek zjavným revíziám dohôd s EZR.
Táto možnosť by bola ľahko dostupná. „Súd zdieľa prevládajúci postoj pri zamietnutí žiadostí o vydanie súdneho príkazu v prípade, že dotknutý podnik poruší práva Európskej zamestnaneckej rady. Uznanie takéhoto práva by malo za následok priznanie EZR, ak by neexistovalo žiadne výslovné ustanovenie, právo, ktoré by bolo oveľa silnejšie ako práva, ktoré sú výslovne upravené.
Okrem toho by mu bolo priznané právo, ktorého existencia je spochybňovaná aj vo vzťahu k [národnej] zamestnaneckej rade v rámci BetrVG, ktorá má na základe svojich práv účasti podstatne silnejšie právne postavenie ako Európska zamestnanecká rada.“
V súdnom konaní v Nemecku v roku 2015[11] sa EZR domáhala súdneho príkazu, ktorý by zabránil prepúšťaniu pracovníkov, kým nebude EZR riadne informovaná. Prvostupňový súd žiadosť zamietol s tým, že takéto právo nevyplýva z výkladu § 30 EBRG. Keďže Smernica nestanovuje žiadne konkrétne sankcie v prípade porušenia informačnej povinnosti, nie je sporné, že vnútroštátny zákonodarný orgán sa rozhodol zaviesť ako sankciu správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu.
Súdny dvor sa nedomnieva, že európska zamestnanecká rada a vnútroštátne zamestnanecké rady sú porovnateľné, pretože práva prvých zamestnancov sú slabšie ako práva druhých. Národné rady zamestnancov „môžu uplatniť svoje právo na informácie a konzultácie vo formalizovanom zmierovacom konaní a odvolať sa na zmierovací výbor.
Národné rady zamestnancov „môžu uplatniť svoje právo na informácie a konzultácie vo formalizovanom zmierovacom konaní a odvolať sa na zmierovací výbor. Naproti tomu smernica 2009/38/ES sa prostredníctvom práva na informácie a konzultácie snaží len o výmenu názorov a nadviazanie dialógu medzi ústredným vedením a európskou zamestnaneckou radou.“
Právo na opravný prostriedok je možné uplatniť prostredníctvom dočasnej právnej ochrany, za porušenie možno uložiť pokutu. Súd uznal nízku výšku pokuty, ale nepovažuje sa za relevantnú pre dočasný súdne opatrenie. Ak by sa trest považoval za neprimeraný a nespĺňal požiadavky Smernice, nebolo možné obísť vôľu zákonodarného orgánu. Súd podporuje zámer zákonodarcu viacerými legislatívnymi dokumentmi.
V prípade z roku 2011[12] nemecký súd potvrdil, že dočasné súdne konania pred pracovnými súdmi má EZR k dispozícii. To však neznamená, že EZR má hmotné právo na dočasné súdne opatrenie. Súd usúdil, že porušenie práva EZR na informácie a konzultácie neodôvodňuje žiadosť o dočasné súdne opatrenie v súvislosti s realizáciou zamýšľaného uzavretia prevádzky.
Súd objasňuje, že aj keby judikatúru o predbežnom príkaze pre národné zamestnanecké rady bolo možné v zásade uplatniť na Európsku zamestnaneckú radu, tá by nemala nárok na takéto predbežné súdne opatrenie, pokiaľ ide o jej povinnosti týkajúce sa práva na informácie a právo na informácie a konzultácie, pretože aj pokiaľ ide o národné rady zamestnancov, právo na dočasné súdne opatrenie odkazuje len na právo účasti (=spolurozhodovanie).
[1] Nemecko, 15.07.2016, Groupon, Arbeitsgericht Berlin – 26 BV 4223/16 (prvostupňový).
[2] Holandsko, Rechtbank Rotterdam, v rozsudku v predbežnom konaní od 27. novembra 2018, predmet č. C/10/561635/KG ZA 18-1170
[3] Francúzsko, Tribunal de Grande Instance de Nanterre, rozsudok z 26. novembra 2014, č. 14/02861; potvrdené na základe odvolania zo strany Cour d’appel de Versailles, rozsudok z 21. mája 2015, č. 14/08628.
[4] UK, UK, odvolací súd (občianske oddelenie), rozsudok z 26. júla 2023, Adecco, [2023] EWCA Civ 883.
[5] Rakúsko, Vyšší krajinský súd (Oberlandesgericht) vo Viedni, rozsudok zo dňa 23. februára 2022, č. 8 Ra 49/22t, predmetom odvolania.
[6] Spojené kráľovstvo, 9. októbra 2019, Verizon, Centrálna arbitrážna komisia, EWC/22/2019. CAK sa zaoberala aj otázkou platenia právneho zastúpenia vo veciach EWC/21/2019, EWC/13/2015.
[7] Odvolací tribunál pre riešenie pracovných sporov, rozsudok zo dňa 1.10.2020, odvolanie č. UKEAT/0053/20/DA.
[8] Spojené kráľovstvo, Centrálna arbitrážna komisia (UK), Oracle, č. EWC/17/2017, bod 87
[9] Francúzsko, 19.11.2020, Veolia-Engie v. Suez, Cour de Cassation Paris, 20/06549 (sťažnosť)
[10] Nemecko, 01.08.2018, DT Group, Arbeitsgericht Köln – 1BVGa 7/18 (súd prvého stupňa). Nemecko, 13.12.2018.godine, DT Group, Landesarbeitsgericht Köln – 6 TaBVGa 3/18 (sťažnosť).
[11] Nemecko, 12.10.2015, Landesarbeitsgericht Baden-Wuerttemberg 12. októbra 2015
[12] Nemecko, 08.09.2011, Visteon, Landesarbeitsgericht Köln – 13 Ta 267/11 (sťažnosť).
